Vždy keď sa sem vyberiem, viem že to bude boj samého zo sebou, milión otázok ktoré budem smerovať sám sebe, výčitky, ktoré si naplujem do tváre, ale aj napriek tomu sa sem zas a znova vraciam. Robím to preto, aby som si urovnal myšlienky, upratal v hlave a oddýchol si od toho zhonu tam dolu. Raz za čas ide okolo nejaký zablúdenec, alebo zaľúbený pár, asi radšej nechcem vedieť čo si myslia, keď ma tam vidia sedieť, respektíve ležať na kapote a čelnom skle. Niesom blázon, ani čudák, som úplne obyčajný človek, ibaže si niekedy potrebujem dať pauzu a kit-kat mi nepomáha.
28. nov 2011 o 12:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 499x
Reklama klame - daj si pauzu,...
Je príjemné nedeľné popoludnie, slnko už nepáli, iba príjemne hreje, ležím na kapote môjho „nového" auta a dopalujem vajgla. Pozerám sa na pole pred sebou, na tých pár stebiel čo zostali po žatve, spoza ktorých sa vynárajú vežiaky nášho mesta. Prišiel som sem sám, tak ako vždy keď ma dostane moje druhé, smutné ja, vždy keď si spomeniem kto vlastne som.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)