Skutočný obraz skutočnej krajiny. Nigéria, časť druhá.

Autor: Jakub Ďurovský | 4.7.2013 o 20:57 | (upravené 5.7.2013 o 10:02) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  319x

V prvej časti som sa nevenoval žiadnej stránke krajiny dostatočne detailne, preto sa to budem snažiť napraviť v ďalších krátkych príbehoch ktoré som zažil v tejto neskutočnej krajine. Jedna z prvých vecí ktoré ma zaujímali po príchode bol spôsob ako tu prežiť. Ubytovanie bolo zabezpečené v kempe neďaleko miesta môjho pôsobenia.

 

Podľa prvých informácií bola v areáli kempu aj kuchyňa, v ktorej varili európsky, tri krát do dňa a za 12 eur poskytovala vidinu dostatočného nasýtenia. Po pravde, navštevoval som ju iba prvý mesiac, pretože ma doslova ubíjala pravidelnosť a rovnaká chuť vo všetkom čo som ochutnal. Jedáleň sme zdieľali s Indmi, ktorí tvorili drvivú väčšinu osadenstva kempu. Okrem nich tu bol jeden Nigérijčan, dvaja páni z Anglicka, dvaja Nemci a manželský pár zo Sýrie, Indovia však jedávali neskôr, mali vlastnú stravu.

banany.JPG

Nechcem zbytočne rozmazávať , ale 5 jedál sa nedá jesť dokola dlhšie ako mesiac, mám to odskúšané, po čase začne trpieť telo a psychika sa tiež stane náchylnejšou a to nikto v krajine akou je Nigéria, tak ďaleko od domova nepotrebuje. Začal som teda hľadal alternatívu, ako tu prežiť. Považujem sa za pokročilého kuchára, nemyslím tým špagety a kečup, dokážem pripraviť naozaj komplikované jedlá, ale o tom neskôr.  Moja prvá voľba bol trh v neďalekom meste, pol hodinu jazdy odtiaľto. Šofér ma ubezpečil že všetko potrebné na varenie sa dá zohnať, mäso nie je problém. Prvá zastávka bol trh, no na moje prekvapenie to nebol trh aký som čakal.

koza.JPG

Ulica široká približne6 metrov, po okrajoch lavice, malé búdky z dreva, plechu, látky a všetkého možného. Na ceste bolo nespočetné množstvo ľudí, predávali, kupovali, sedeli, ležali, stáli, kričali, šepkali, neskutočné divadlo z ktorého sa mi bez srandy zatočila hlava. Nedokážem Vám povedať  čo všetko tam predávali, ale z môjho pocitu, doslova všetko.  Zeleninu akú som živote nevidel, necítil ani nechutnal, všetky farby sveta v prachu, špine a neskutočnom zápachu. Bohužiaľ, nenabral som odvahu vybrať fotoaparát a urobiť čoilen jedinú fotografiu, hnevám sa za to aj sám na seba.  Okamžite sa k nám zhrnuli deti, predávajúci ktorí mali na hlavách zeleninu, ovocie, dokonca aj mačety a nože, chorí, zvedaví a podľa upozornení šoféra aj zlodeji. Všetci chceli predať, zarobiť, alebo sa len dotknúť. Všetku zeleninu bolo treba vyberať kus po kuse z kôp vysokých aj nad meter.  Prešli sme pár stánkov, každý si nadhodil 200 percent a všetci boli spokojní. Prišiel rad na mäso.

ujoaorechy.JPG

Teplomer v aute ukazoval príjemných 45 stupňov a pán mäsiar mal na stole rozhodenú polku zvieraťa. Pach a množstvo múch sa nedá popísať inak ako nepredstaviteľné. Žalúdok mam naozaj silný, ale keby sme tam ostali ešte 10 minút, nezvládol by som to ako dáma. Húf múch znova a znova dosadal na stôl, ruky, tvár, mäso, všade odkiaľ ste ho odohnali doslova okamžite. V nádeji že sme kúpili dobrých 5 kíl hovädzieho sme sa pobrali domov. Pre úplnosť Vám poviem že polka mäsa bola nepoužiteľná už po príchode do kempu a druhú sme vyhodili hneď po uvarení, lebo jediné hovädo, ktoré okolo toho mäsa prešlo bol ten idiot čo nám to predal a možno ešte ja, keď som ho kúpil... bol to somár,  myslím to zviera čo mal na stole. Možno sa pýtate ako je možné že som si to nevšimol keď sa búcham do pŕs aký som kuchár, verte mi, na tom mieste, v tých podmienkach mozog nefungoval...No neobišli sme na prázdno, melóny majú fakt dobé a ananás odtiaľto je to najúžasnejšie ovocie aké som v živote jedol, sladký a v ústach sa sám rozplynie.

tetysovocim.JPG

Denne spolupracujem aj s Číňanmi a ich jedlo mi vždy chutilo, rozhodol som sa spýtať ako sa stravujú oni, aby som tu naozaj nebol iba na cestovinách a instantných polievkach prinesených z domu. Vzal ma do ich kempu, aby som sa pozrel ako a kde varia, kde skladujú potraviny, v prípade záujmu sa môžem pridať k stravníkom ich kuchyne. Očakával som veľkú kuchyňu plnú farieb, vôní a malého, tučného, šikmo okého Číňana ktorý bude na všetkých pomocníkov kričať , všetko bude krásne rozvoniavať, na panviciach sa bude všetko pražiť, oheň bude šľahať z woku... O to väčšie prekvapenie bolo, keď som z toho všetkého dostal iba malého, tučného a šikmo okého Číňana, ktorý navyše ani nekričal...

kuchyna.jpg

 

O dva dni cestujem domov, no čoskoro som tu znova a neostáva mi nič iné iba pokračovať v donáške všetkého možného z rodnej vlasti a budem skúšať kúzliť. Mimochodom, miestnym sme uvarili bryndzové halušky, opečenú slaninku a poriadne acidko, naozaj im chutilo.

halusky.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?