Buďme ľudia

Autor: Jakub Ďurovský | 15.12.2013 o 13:05 | (upravené 15.12.2013 o 13:42) Karma článku: 8,11 | Prečítané:  190x

Celý svet dneška sa točí okolo úspechu, prachov, slávy a moci. Všetci chceme mať veľký dom, drahé auto, krásneho, inteligentného partnera, vydarené deti, tučné bankové konto a aspoň dva či tri krát do roka si odbehnúť na dovolenku. Paríž na nákupy, do Afriky  za dobrodružstvom, Male Divy ako relax. Cez zimu ešte zlyžovať  alpský ľadovec a ďalší rok si môžeme opečiatkovať tučným odtlačkom „úspešný“.

 

Už sme zvyknutí na to, že na nás denno-denne zo všetkých strán hučia marketingoví manažéri cez dobre zaplatený megafón médií tony zbytočných, neoverených a zavádzajúcich informácií, ktoré už viac menej berieme ako šum v pozadí. Pekná znamená 90-60-90? Husté a dlhé vlasy, krvavo červený rúž? Mercedes, Audi, BMW rovná sa peniaze? Tak potom špinavé šaty a zarastený človek bude určite chudák.

Za posledného pol roka som sa lepšie porozprával s dvoma bezdomovcami pred nákupným centrom ako s hociktorým iným človekom v mojej rodine.  Viem čo si myslíte, ale skôr ako ma priklincujete, skúste sa zamyslieť nad podstatou toho čo Vám chcem povedať. Som priemerný mladý človek žijúci na Slovensku. Mám iba maturitu v odbore Energetiky a strojného inžinierstva. Pracujem väčšinu roka mimo Slovenska, domov chodievam priemerne na 10 dní, čo znamená že čas strávený doma sa snažím čo najlepšie využiť. Najskôr domov, potom pozrieť rodičov, zastaviť sa na firme,  vybaviť všetko čo treba, porozprávať sa s vedúcimi, ostrihať, prípadne stihnúť lekára. Tieto veci by som mohol vypisovať do rána, toto bol iba jeden deň,  podstatné je že až po tomto všetkom prídu na rad veci ktoré chcete robiť vy. Chcete byť dobrý partner? Syn, brat, strýko, dobrý zamestnanec, kolega, kamarát? Tak makajte.

Potom nám ľudia, ktorých sme si volili vo voľbách a ktorí nám sľubovali lepšiu budúcnosť povedia, že ekonomika je na tom stále horšie, prípadne že peniaze z únie, ktoré mohli urobiť niečo pre ľudí nášho štátu bude treba vrátiť, pretože si niekto neurobil poriadne svoju prácu za ktorú ho bohato platí štát, teda bežní,  pracujúci ľudia. S úsmevom a konštatovaním poľutovania nám povedia že vaša peňaženka zhodí na váhe. Tak isto pôjde štandardne hore plyn, voda aj elektrina. Chcel by som vidieť Pánov z parlamentu ako by prežili v garsónke s dvoma deťmi, platom 300 euro a smiešnymi prídavkami „na rodinu". Nedokážem si predstaviť ako si má v dnešnej dobe mladý človek po škole nájsť prácu, kariérne rásť, zarobiť peniaze a osamostatniť sa, ak nemá podporu rodičov. Viem že sa to dá, ale úprimne, nenahovárajme si že to nie je problém. Nehovorím o tom že ak náhodou mám prácu tak si uviažem na krk hypotéku na tridsať, štyridsať rokov. Mám na mysli staré dobré zarobenie si na seba, na svoj život, bývanie a rodinu. Čisto teoreticky, aká je šanca že si kúpite, alebo postavíte dom bez zadlženia sa na zvyšok života? Samozrejme, ako bonus bude záruka vo forme vášho domu, či bytu a tak si môžete byť sto percentne istí, že ak raz nebudete schopní zaplatiť splátky, určite o svoju strechu nad hlavou prídete. Koľko rozvodov, hádok či bezsenných nocí by sa ušetrilo, keby si bol človek schopný zarobiť na lepší zajtrajšok poctivou prácou. Koľko ľudí by sa usmievalo a akú úžasnú reťazovú reakciu by to dokázalo spustiť?

Pri honbe za šťastím zabúdame na to, čo šťastie naozaj je. Spoločnosť je nastavená tak aby sme zarábali peniaze iným, mysleli si čo si máme myslieť a pracovali ako jedno veľké mravenisko. Tak nás to učia v škole. Uč sa, uč sa, vyštuduj školu, zamestnaj sa, pracuj. Nadiktujú nám čo a ako máme robiť, kedy a s kým a garantujem Vám že drvivá väčšina ľudí je už tak stotožnená s týmto kolotočom, že si už ani neuvedomujú že takto to nechcú. Boja sa vystúpiť, ukázať prstom, otvoriť oči, ústa, postaviť sa vetru tvárou. Zabúdame milovať, cítiť, vnímať, rozdávať úsmev a deliť sa o pozitívnu energiu s okolím. Zabúdame sa rozprávať sa a bojíme sa prezradiť svoje pocity, fantáziu držíme na krátko, pretože nad sebou vidíme bič spoločnosti.

Buďme viac bytosti a naučme sa znova vnímať, cítiť a žiť ako ľudia, nie cvičené opice v cirkuse, ani ovečky v košiari.

P.S:  rozosmejte každý deň aspoň jedného človeka, rozdávajte úsmev, nebojte, je to zadarmo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?