reklama

Systém

Emócie. Každý ich dobre poznáme. Niekedy nám bránia robiť čo chceme, inokedy vďaka nim dokážeme aj nemožné. Tie moje sú momentálne zmiešané a v zápale už toľko spomínaných emócii, kým som vo "švungu", som sa rozhodol vyjadriť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Emócie... toto jediné slovo mnou rezonuje od rána. Vlastne to je aj pocit a nielen od rána.

Iba pre ilustráciu, nemám vela rokov, ale vodičák mám, dokonca aj na auto, ale alkohol mi v obchodných reťazcoch vydajú

až po predložení mojej ID karty, teda občianskeho. Na to že mám 23 dosť blbé, aj ked viem že sa to stáva aj starším, ale nie to som chcel. Takže som mladý, priemerný človek žijúci na tu, na Slovensku. Dosť cestujem a milujem fotenie. Obe strany objektívu sú mi blízke. Niesom žiadny profesionál, mám mierne nadpriemerný foťák, fotím ked mám čo a kde. Ale moja tvorba nieje iba o fotke. Je hlavne o jej úprave. Vždy si vezmem svoje fotky, zhasnem svetlo, nasadím sluchátka, pustím hudbu a... tvorím. Nieje to žiadna veda, program je volne dostupný, chce to iba čas a fantáziu a tej mám viac ako dosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo svojej tvorbe sa snažím ukázať ludom svet ako ho vidím ja. Trochu inak, ako by sa čakalo. Všímam si detail za detailom, ako mi bolo povedané, vidím krásu tam kde ju iný nevidí. Aj ked som sa stýmto názorom nikdy celkom nestotožnil, niečo na tom bude. Vidím to trošku ináč. Veci ktoré si nevšimnete ked kráčate po ulici aj ked su velke ako autobus. Dávam im kus seba. Kus svojho citu a fantázie.

Nikdy som svoju tvorbu neprezentoval, neviem či som sa skôr hambil alebo som neval odvahu.Fotky videli iba priatelia. No spoznal som človeka s rovnakou vášnou pre fotografiu ako ja. Odporučil mi stránku, akýsi blog pre fotografou, kde si každý zverejní svoju tvorbu s možnosťou komentovania a podobne. Po dlhom váhaní som sa odhodlal, uverejnil som svoje prvé diela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na moje potešenie, už o pár minút sa objavovali prvé reakcie, pozitívne, privítania, horlivé priania. Bol som celý bez seba. Ako som len mohol pochybovať, ved moja práca je dobrá!

Nachádza sa tam sekcia: TOP. Ako napovedá názov, jedná sa o najlepšie fotky za posledné tri dni v závyslosti od počtu "lajkov". Tieto TOP fotečky sa Vám zobrazuju v menšňich rámečkoch napratané na seba. Nikdy som nerátal kolko ich tam celkovo je, ale myslím že okolo 10. Skrátka, máte to vždy na očiach. S nadšenňim som si prezeral TOP fotky a hodnotil ich, rozdával hviezdičky podla toho ako sa mi páčia. Moje nadšenie netrvalo dlho. Vždy som netrpezlivo čakal, kým sa mi načíta stránka aby som videl, čo nové mi kto hodnotil alebo napísal.No nič. Další deň, nič a potom nič a ešte nič. Neodradilo ma to, práve naopak. Vzal som foťák, vybral sa do prírody a fotil som. Našiel som v pc fotky vhodné na úpravu, pohral sa a plný očakávania som ich uverejnil... a nič. Jeden deň, dva, tri, týždeň. Bez reakcie. Moja radosť pomaly odchádza do dialky, v ruke drží lano a niečo si mrmle o nespravodlivosti. V tom mi oči padli na TOP fotky. Jedna pekná, druhá tiež a tretia. Akože toto čo, kliknem a otvori sa mi stránka fotky. 30 lajkov a asi 50 komentárov aká krásna fotka. Asi sa pýtate čo na nej bolo. Bol tam kôň. Nie však obyčajný, ale kovový, fotený niekde na námestí, hrozný uhol, lom svetla, dokonca aj orez. Fotené kompaktov, rozlíšenie okolo 5mpix. Tak toto ma dostalo. Ja sa môžem snažiť koľko chcem v nádeji že sa niekomu fotka zapáči a zrazu vidím niečo čo sa nemalo ani fotiť, alebo dokonca vymazať ešte v aparáte a úspech ako portrét Mony Lízy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto som sa zamyslel, ako vlastne funguje nielen tento foto blog, ale aj naša spoločnosť. Je to naojaz o kvalitách jedinca, alebo o tom, koľko a akých ludí pozná? Funguje to tak všade. Politika, rezorty štátnej správy v spoločnosti. Chcete zdravotnú starostlivosť na úrovni? Parkovné na pohotovosti 2 eurá, čakanie v radoch... Alebo stačí niekoho poznať a šup, ste tam. Dostali ste papuču za to že vaša škodovka stojí jedným kolesom na tráve? Nič to. V strede pešej stojí nový rover, ak poznáte ludí ako majitel tohoto tátoša, ešte sa Vám aj ospravedlnia. A ak náhodou nie, máte smolu. Zaplatíte pokutu a pri vybavovaní sa na Vás rozkysnutá pani za okienkom bude pozerať ako na vraha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy som bol zástancom toho, že si všetko zariadim sám, ale prečo? Všetci využívajú tieto "výhody", tak prečo nie ja?

Systém to umožnuje a čo nieje zakázené je dovolené.

Jakub Ďurovský

Jakub Ďurovský

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Per aspera ad astra Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu