Nemám čas na to, aby som si vzal týždeň dovolenky, jedeň deň presedel u obvodnej doktorky, kde sa ľudia tlačia vo dverách ako na autogramiáde šeherezády, vysvetlil je čo chcem, vzal si lístok a šiel domov. Nemám čas stráviť druhý deň na poliklinike u odborného lekára na to, aby som znova zopakoval čo ma trápi a dostal další lístok na vyšetrenie na pracovisku vybavenom príslušným prístrojom, aj to po mesačnom čakaní na termín. Další zabitý deň si škrtám na odborné vyšetrenie srdca, prípadne monitorovanie počas dňa, krvné testy a čakanie na to, aby som sa pomedzi fanúšikov šehy dostal k sestričke a vrátil jej kartu bez toho, aby sa čokoľvek zmenilo. Aj keď som mladý človek, nemám na to čas, pretože som zamestnaný a ak si chcem zamestnanie udržať, musím pracovať a týždeň voľna je pre mňa Atlantída.
Nedávno si neter vykĺbila členok a musel som ju z basketbaloveho tréningu odviesť na pohotovosť. Po príjazde na polikliniku ma ako prvá vec zarazila závora pred parkoviskom a malá búdka, v ktorej sedel staručký dôchodca. Musím priznať, že som tu nebol dlho, no tabuľka oznamujúca platené parkovisko na pohotovosti ma zarazila. Adrenalín stúpal. Začal som zvyšovať hlas na toho chudáka, vyhrabal som !dve! eurá, zaplatil a asi dve minúty som čakal na blok o zaplatení. Neter mala „iba" vyvrtnutý členok, no čo ak by to bolo niečo vážnejšie? Záchvat, silné krvácanie, alergická reakcia, niečo, pri čom rozhodujú sekundy? To už nespomeniem, čo sa dialo v čakárni a v ambulancii. Po troch hodinách sme odišli. Neter mala sádru,barle a mne ubudli tri roky života.
Mám kolegu, hráva futbal a pred časom sme spolu rozoberali tému Slovenska a zdravotníctva. Povedal mi jeho skúsenosť a rád by som sa s Vami podelil o radosť. Po nmahe ho pavidelne boleli holenné kosti, tak zašiel za lekárom, ten ho poslal za športovým lekárom, volajme ho Pán Doktor.(Presné meno si už nepätám a velké P bude mať opodstatnenie, ako neskôr uvidíte). Po tom, ako mu oznámil prečo prišiel ho lekár poslal k odborníkovi pre tento druh problémov, presne o poschodie nižšie, tá istá ambulancia, volajme ho dr. Mocný, tiež si nespomínam na meno...
Kolega, plný elánu, šiel o poschodie nižšie, presne podľa inštrukcií Pána Doktora, do tej istej ambulancie. V čakárni čakalo asi 5 mužov, od 40 do 60 rokov, pre istotu si pozrel menovku na ktorej stálo Dr.Mocný. „Som tu správne" pomyslel si a čakal. Sestričke pár krát vyšla až prišiel rad na kolegu, odovzdal sestričke papierik a tá ho zavolala do ambulancie. Prešiel k lekárovi a sadol si, kým ten dokončoval nejaké papierovačky.
„Tak, mladý muž, čo Vás trápi", začal dr. Mocný.
„Viete, pán doktor, hrávam futbal a po námahe ma začnú neznesiteľne bolieť holenné kosti", odvetil kolega.
„Čo prosím?" začudoval sa lekár. „Viete kde ste?"
„No ste pán doktor Mocný."
„Áno, to som, ale ja som urológ...Kto Vás sem poslal?"
Po tom, ako mu kolega povedal, že ho tam poslal Pán Doktor, si dr. Mocný otvoril okno, zapálil si v ambulancii cigaretu a začal nadávať na celé Slovenské zdravotníctvo, systém a vlastne všetkých a všetko.
Preto sa Vás pýtam, kde sa stala chyba? Keby som si ja robil svoju prácu tak, ako Pán Doktor, už dávno tu niesom, vyhodili by ma len by sa tak zaprášilo. Ja chápem že lekári chcú vyššie platy, ale prečo? S takýmto prístupom a správaním? Bez štipky zodpovednosti?
Ak niekto čítal moje predchádzajúce blogy, vie že som bol v Botswane a dostal som sa aj do nemocnice. Systém tam funguje asi takto: Po príchode do mesta idete na súkromnú kliniku, kde Vás kompletne vyšetria: moč, zrak, váhu, tlak, sluch, RTG plúc. Najskôr vyplníte dotazník, odovzdáte ho pri okienku a čakáte na každom „stanovišti". Iba pre zaujímavosť by som opísal RTG plúc. Dnu Vás zavolá urastený černoch staršieho veku, nohavice, kravata, košela a plášť, menovka je samozrejmosťou. Poviete mu iba meno, on si ho vpíše do pc, kde mu vyskočia vaše údaje z formulára ktorý ste si vyplnili pol hodinu pri okienku na recepcii. Kúsok od neho je čítačka RTG kariet. Sú veľké asi 50x30cm, hrúbka cca 2 cm. Cez pc ich nakalibruje na vaše údaje: meno, priezvisko, pracovné zaradenie, vyberie ich a vyzve Vás aby ste ho nasledovali do vedlajšej miestnosti. „Tu sa postavte, vspriamene, keď Vám poviem nádych, tak sa nadýchnete a chvíľku tak vydržíte". Odíte opodiaľ. Počuť iba: „Nádych"... Cvak a: „Hotovo". V ruke nesie RTG kartu, vloží ju do čítačky, a o pár sekúnd má Vašu snímku na dvoch monitoroch s rozmermi 100x50 cm. Zoom-uje, pridá svetlosť, oreže, klik a už ste v systéme všetkých nemocníc. Druhé kliknutie a RTG karta je opäť prázdna. Musím uznať, že im celá prehliadka trvala asi 5 hodín, aj keď by sa dala urobiť za hodinu a pol, ale to je Afrika.
Nejde mi do hlavy jedna vec. Ak to vedia tam, prečo to nejde tu. S úsmevom, ochotne a moderne?
Týmto článkom som sa nechcel dotknúť žiadneho lekára, vychádzam iba zo svojich negatívnych skúseností. Rešpektujem všetkých lekárov a ich zamestanie, to čo pre nás všetkých robia. Nikoho som nechcel uraziť, iba poukázať na to, ako fungujeme a že sa s tým nič nerobí, je to čoraz horšie. Ktovie čo bude s výpoveďami lekárov a ako to tu bude vyzerať potom...
