reklama

Vianoce v pekle

V prvom rade by som chcel všetkým, ktorý čítajú tieto riadky dopriať naozaj šťastné a skutočne veselé Vianoce a úspešný Nový rok. Nie prvého a druhého januára, ale celý nadchádzajúci rok. Aby ste žili tak ako túžite.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Od malička som Vianoce miloval. Vyrastal som v rodine s tradíciami a 24.december bol pre mňa najväčší dátum v roku. Nielen preto, že bola zima a sneh, ale hlavne pre tú atmosféru, ktorá ma vo vnútri hriala už od Mikuláša. U nás mal Štedrý deň vždy rovnaký priebeh. Na raňajky bol tvarohový koláč. Pre otca slaný, ktorý tak miluje a ktorý mu robievala jeho mama ešte keď bol chlapec a pre mňa sladký so škoricou, k tomu pohár mlieka. S otcom sme mali na programe každoročne výlet na chatku neďaleko jeho rodnej dediny, aby mama mohla doma variť a pripravovať v kľude večeru. Poprechádzali sme sa po čerstvom vzduchu, porozprávali sa, nabrali sme ihličnaté vetvičky, borievky, trnky a imelo. Na chate čajík a cesta domov. Zvyčajne to trvalo do obeda, no pamätám si rok keď bolo úžase teplo. Slnko svietilo ako na neskorú jeseň, vtedy nám to trvalo o dosť dlhšie. Vonku bolo tak nádherne. Po príchode domov som prestrel stôl, rozložil taniere, príbory, poháre a sviatočne som naplnil malú keramickú soľničku, ktorú sme zo slávnostného setu vyberali iba na špeciálne a sviatočné príležitosti. Pamätám si, že na nej bola priviazaná malá červená stužka prešívaná zlatou niťou. Je tam dodnes. Z papierových obrúskov som poskladal každý rok inú kreáciu a pozastrkával ju do vysokých pohárov, ktoré boli položené na ľavej strane od krištáľových na prípitok. Všetko malo svoje presne určené miesto. U nás je pri vianočnom stole vždy jedno miesto voľné, prestierame o jeden tanier naviac, keby niekto zazvonil pri dverách a potreboval trochu ľudského tepla alebo iba niečo teplé do žalúdka. Otec vyrastal na dedine a aj keď nezachovávame všetky ich zvyky, podstata a tradícia zostáva takmer nezmenená. Po sprche a oblečení sa do „nedeľného" sme už len čakali na prvú hviezdu na nebi, to bol signál, že je čas. Pri stole som sedával s otcom, posledné roky pribudla malá sestra tak sme traja. Mama vždy pozhasínala všetky svetlá a zapálila veľký pozlátený svietnik s piatimi dlhými sviečkami. Otec zapol do pozadia potíšku Tichú noc. Tri krát zaznel zvonček, po prvej slohe koledy mamka príde so svietnikom v ruke, každý jeden rok so slzami v očiach medzi nás, donesie nám vianočné svetlo a niekoľkými slovami nám povie ako nás má rada, ako je rada, že sme všetci pri jednom stole a zavinšuje nám Veselé Vianoce. Každému dá pusu. Postavíme sa zo stoličiek a spoločne sa pomodlíme jeden Otče náš. Síce jediný raz v roku, ale možno precítenejšie ako väčšina ľudí každý deň v kostole. Nasleduje prípitok ( pre sociálny úrad uvádzam, že mi rodičia zodpovedne lievali nealko ) a usadenie sa za stôl. Otec vždy sedí za vrchom stola, mama oproti nemu. Ako hlava a živiteľ rodiny má po ruke naviac jeden tanier na odpad z ovocia, nôž, med, orechy, oblátky a ovocie, pretože jeho rukami prejde všetko čo budeme jesť. Najmladšiemu členovi rodiny ( schopného pohybu :P ) dá do ruky strúčik cesnaku, aby prešiel všetky rámy okien v dome a uprostred každého urobil krížik, aby nás smrť a choroba obchádzali. Do všetkých štyroch rohov miestnosti rozhádže po jednom orechu, aby bolo v príbytku celý rok hojnosti a jeden otvorí, aby sme videli či je vo vnútri zdravý a či hojnosť naozaj bude. Rozdáme si oblátky potreté medom so strúčikom cesnaku, potom otec rozreže po šírke jabĺčko, aby nám prezradilo naše zdravie počas ďalšieho roku. Každý dostane kúsok, potom bobule hrozna, banán, pomaranč, jedna figa. Po ovocnom predjedle nasleduje štedrovečerná kapustnica plná hríbov, ktoré sme počas roka nazbierali a vysušili, domácej klobásky a s lyžicou smotany uprostred. Namiesto chleba máme vždy čerstvú a doma robenú caltičku. Myslím, že málokto túto úžasnú vec pozná. Je to vianočný sladkasto-slaný chlieb v tvare bábovky a dokonale dopĺňa chuť kyslej kapusty. Druhý chod u nás býva štandardne zemiakový šalát a vyprážané rybie filety z morskej ryby. Ako dezert domáce koláče a chvíľka odpočinku, kým najmladší člen rodiny nestratí nervy a kým sa dá znášať naliehanie, aby sme šli rozbaľovať darčeky. Otec si zatiaľ dopraje svoje obľúbené pupáky s makom, cukrom a medom, zaliate mliekom. Mimochodom, u nás nosil darčeky Ježiško počas večere, no v skutočnosti ich tam dávala mamina pred tým ako tri krát zazvonila na zvonček a prišla medzi nás so svietnikom. Ak ste pozorne čítali, neušiel Vám fakt že najmladší člen rodiny šiel potrieť rámy okien cesnakom a tak určite darčeky už videl a kúzlo je preč, no nie je to tak. Neviem ako je to možné, keby som to sám nezažil, neuverím tomu, ale ten malý štupel darčeky pod stromčekom skrátka neuvidí. Možno je to tou atmosférou a zodpovednosťou v tých maličkých rukách, keď musí obísť celý dom a poctivo pokrížikovať všetky okná, aby jeho milovaní a on boli zdraví celý rok, alebo to je pre to nadšenie či v rýchlosti, ale tie darčeky tam skrátka nie sú. Jeden rok, keď som mal asi desať, som tam dokonca prehliadol BMX-ku. Áno, správne, nevidel som tam čisto nový, fialový bicykel cez pol izby a to nebol ani ukrytý za stromčekom. Dodnes to spomíname a nikto, ani moji rodičia nedokážu vysvetliť ako to je možné. S odstupom času, keď Ježiško prestal nosiť darčeky a naši ich kupovali v nákupnom centre mi prezradili ako čakali, že to bude ten rok keď mi to dôjde a keď som sa vrátil ku stolu po prežehnávaní okien, nechápali prečo nič nehovorím. Nuž, sú veci medzi nebom a zemou. Po večeri všetci idú ku stromčeku, roztriedia sa darčeky a jeden po druhom ich otvárame. Nikdy nie všetci naraz. Sledujeme reakcie a rozprávame sa. Ďalší program je už voľný, keď som bol menší, hral som sa s novými hračkami, skladal lego, pozeral rozprávky, teraz sa stretnem s priateľmi a dokonám tichú a svätú noc.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bude mi to chýbať.

Tento rok nebudem pri mojej rodine, pri ľuďoch ktorých milujem. Nebudem vidieť ich tváre vo svetle sviečok, nebudú ma dojímať slzy v maminých očiach, nadšenie v tvári mojej sestry keď otvára darčeky, nebudem pozorovať otcove veľké a prácou stvrdnuté ruky ako mi krájajú jablko. Na večeru si urobím instantné cestoviny, nalejem si pohár whisky, sadnem si na slnko a budem sa snažiť nezblázniť sa.

Ale čo mrnčím, kto si môže povedať že strávil Vianoce v exotickej krajine v rovníkovej Afrike? Aspoň sa opálim. Užívajte Vianoce, chýbali by Vám.

Obrázok blogu
Jakub Ďurovský

Jakub Ďurovský

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Per aspera ad astra Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu