Jakub Ďurovský
Politika Umrelo Slovensko?
S poľutovaním Vám oznamujem, že dnes, dňa 6.12.2016 nás navždy opustila demokratická republika Slovenská. Stalo sa tak krátko pred obedom.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
reklama
Nezaradené
Jakub Ďurovský
Politika Kde sú deti? Alebo Kam kráčame?
V poslednej dobe sledujem politiku a spoločnosť celkovo viac než je zdraviu prospešné, než dokáže jedinec ako súčasť tohto mechanizmu vnímať v návale starostí a stresu.
Jakub Ďurovský
Prečo už nikdy neprispejem na Afriku
Áno, viem, viem.Niektorý jedinci by ma za nadpis okamžite ukameňovali. Nie, nie som bezcitný, ani bezohľadný či apatický. Vlastne mám pocit že čím som starší, tým som citlivejší. Asi pred rokom som si pozrel po dlhej dobe Titanic
Jakub Ďurovský
Vianoce v pekle
V prvom rade by som chcel všetkým, ktorý čítajú tieto riadky dopriať naozaj šťastné a skutočne veselé Vianoce a úspešný Nový rok. Nie prvého a druhého januára, ale celý nadchádzajúci rok. Aby ste žili tak ako túžite.
Jakub Ďurovský
Buďme ľudia
Celý svet dneška sa točí okolo úspechu, prachov, slávy a moci. Všetci chceme mať veľký dom, drahé auto, krásneho, inteligentného partnera, vydarené deti, tučné bankové konto a aspoň dva či tri krát do roka si odbehnúť na dovolenku
reklama
Jakub Ďurovský
Ďalší deň v raji
Je sobota, obloha posiata iba jemnými oblakmi, vlhkosť vzduchu odhadujem na 65-70 percent a teplomer v aute ukazuje nádherných 38. Ďalší deň v raji, správna rovnobežka, no vrcholne nesprávny poludník.
Jakub Ďurovský
Iný svet - pocity, zážitky, prekvapenia
Aké to je keď sa ocitnete v krajine tretieho sveta? Je to naozaj iný svet? Určite ste videli filmy, ako napríklad Milionár z chatrče, Krvavý diamant alebo Black Hawk Down. Boli tieto filmy dobre spracované? Nie.
Jakub Ďurovský
Skutočný obraz skutočnej krajiny. Nigéria, časť druhá.
V prvej časti som sa nevenoval žiadnej stránke krajiny dostatočne detailne, preto sa to budem snažiť napraviť v ďalších krátkych príbehoch, ktoré som zažil v tejto neskutočnej krajine.
Jakub Ďurovský
Skutočný obraz skutočnej krajiny. Nigéria, časť prvá
Poznáte to, sedíte doma na gauči ako každý večer a či chcete, alebo nie, pristihnete sa pri tom, ako pozeráte televízne noviny. Dvojica upravených moderátorov si zarába či už na chlebíček alebo iné vymoženosti.
Jakub Ďurovský
Nieje pole ako pole...
Začínam mať všetkého plné zuby. Síce netuším ako som sa sem dostal, no stojím uprostred mínového poľa. Počasie je priam ideálne, príjemných 30 stupňov mi pečie na hlavu, vánok si dáva jedno chladené niekde pod slnečníkom.
reklama
Jakub Ďurovský
Zbohom
Je pokojná noc na prelome jari a leta, pootvorené okno symbolizuje príchod leta a moja telesná schránka pokojne odpočíva v perinách.
Jakub Ďurovský
Ako svet prichádza o Anjelov II...
Cítim jemný vánok na svojej tvári, hrá sa s mojimi mihalnicami a starostlivo neupravené vlasy stavia do šíku. Vo vzduchu cítiť vôňu stromov, vody a jednu vôňu, ktorú nepoznám. Márne sa snažím spomenúť, cítil som ju.
Jakub Ďurovský
Vyznanie
Býval som ten najhorší človek akého si viete predstaviť. No Vaša predstavivosť sa uberá inam, akoby sa mala. Bol som najhorší. Nie výzorom, správaním či vystupovaním, ale vo svojom vnútri. Dokázal som ubližovať ľuďom roky.
Jakub Ďurovský
Nieje človek ako človek
Bolo studené sobotné poludnie, slniečko svietilo a ja som nemal čo robiť. Vzal som teda foťák, sadol som do auta a vyrazil som na cestu, ako vždy keď mám trochu času a inšpirácie. Svetlo bolo ideálne na krajinkové fotenie, miestami hmla či skôr opar. Ako som nasadal do auta, zhnusene sa na mňa pozeralo blato ktoré si spokojne obliehalo blatníky môjho auta. Koberčeky už vysavač tiež pekne dlho nevideli, tak som sa rozhodol zájsť na čerpačku, natankovať a umyť auto. Zakúpil som si lístok do umývačky a zaparkoval do rady stojacich áut.
Jakub Ďurovský
Čudák
Včera bol deň ako každý iný, na rozdiel od toho, že napadol prvý tohoročný sneh. Chodníky štandardne neposypané, šmýkalo sa, cesty pluh ešte nevideli, autá sa šuchtali po ceste. Spoza okna sa mi na to pozeralo celkom fajn, teplá kancelária, za oknom prítimie, vianočná výzdoba mesta a vločky snehu, skrátka predvianočná idilka.
reklama
Jakub Ďurovský
Dnes som bol kúpiť knihu, takmer sa mi to podarilo...
Toto počasie ma núti robiť veci, aké som nikdy pred tým nerobil. Leňošenie pred telkou, gaučing, ako to volám ja mi nikdy nič nehovoril, no čoraz častejšie sa mi stáva že sa pristihnem ako ležím na sedačke, natiahnutý a la Lenin a čumím to tej debničky aj keď ma to vôbec nazaujíma,neviem ako, ani prečo som tam, iba precitnem. Okamžite vstávam, hambím sa sám pred sebou, kam až som klesol, len tak blúdim domom a hľadám niečo čo ma aspoň trochu zabaví. Nič, ani tu nič, cigareta? Nieeeee, pane bože nie! Rob zo sebou niečo, vschop sa.
Jakub Ďurovský
Reklama klame - daj si pauzu,...
Je príjemné nedeľné popoludnie, slnko už nepáli, iba príjemne hreje, ležím na kapote môjho „nového" auta a dopalujem vajgla. Pozerám sa na pole pred sebou, na tých pár stebiel čo zostali po žatve, spoza ktorých sa vynárajú vežiaky nášho mesta. Prišiel som sem sám, tak ako vždy keď ma dostane moje druhé, smutné ja, vždy keď si spomeniem kto vlastne som.
Jakub Ďurovský
Kedy to príde? A príde to vôbec?
Keď som bol malý chlapec, trávil som prázdniny a víkend, vlastne celý svoj mimoškolský čas u starých rodičov na vidieku. Mal som tam všetko čo som vtedy potreboval: vstával som neskôr, postel som opúšťal po urputnom boji s paplónom, vážil viac ako ja.
Jakub Ďurovský
A si preč...
Pamätám si, akoby to bolo včera. Ležali sme spolu v tráve na tej starej deke, ktorú sme všade brávali. Bolo príjemné teplo, všade som cítil vôňu lesných biliniek a ty si mala ten krásny a spokojný úsmev číslo štyri, taký ako keď ti je hriešne dobre. Váš pes, ktorého som najskôr nemal tak rád, behal ďaleko vo vinici a tvoj otec ako každý deň pracoval v sade. Nemali sme takmer žiadne starosti, boli sme tak neskutočné zamilovaný. Plánovali sme si, aký bude náš život spolu, rozprávali si o svojich snoch a ja som si ich vzal za svoje...
Jakub Ďurovský
Trapas
Stav nášho zdravotníctva je horší ako alarmujúci. Mamičky, dôchodcovia, ale aj všetci s nalomeným zdravím o tom určite vedia svoje. Dlhé čakanie v čakárni, nervozita personálu, poradovníky na ktorých je desiatka mien už o pol siedmej ráno napriek prázdnej čakárni, zdĺhavé procesy sprevádzajúce všetky vyšetrenia, to všetko je pre nás úplne bežné. Mám problém zo srdcom trvajúce zhruba tri roky, no u lekára som ešte nebol... Prečo? Lebo si to nemôžem dovoliť.
